Jánošíkove Diery sú jednou z najkrajších turistických trás národného parku Malá Fatra a jeden z najkrajších výletov na Slovensku vôbec. Jedná sa o sústavu tiesňav a kaňonov v národnej prírodnej rezervácii Rozsutce, s množstvom prekrásnych vodopádov a nezabudnuteľnou scenériou skalných útvarov. A práve tu sme strávili jeden príjemný predĺžený víkend.
Piatkový večer sme si spríjemnili varením gulášu a grilovačkou, na ktorej sme medzi nami privítali aj nášho mladého kamzíka, sprievodcu Maroša, vymyslel nám naozaj vinikajúcu trasu na sobotnajšiu túru.
V sobotu sme sa spoločne naraňajkovali, pripravili si žemličky na cestu a v sprievode jemného mrholenia sme sa vydali na dlho očakávanú túru. Začali sme veľmi zľahka v Jánošíkových dierach. Toto miesto je nádherné. Ocitnúť sa v krásnej prírode obklopený skalami, potôčikom a lesom, to je hotový balzam na dušu. Cestu nám skrášľovali rôzne mostíky, rebríky a miesta prekonateľné zväčša za pomoci reťaze. Túra cez diery nie je náročná, a dôkazom boli aj deti či seniori, ktorých sme cestou stretli. Z dier sme sa dostali na Medzirozsutce, čo je miesto, kde sme si trochu oddýchli a posilnili sa našimi žemličkami s výhľadom na malý a veľký Rozsutec. Počasíčko bolo tak akurát, ale skôr chladnejšie. Vietor fúkal chladný, no našťastie nepršalo. Po príjemnom oddychu sa niekoľký z nás vybrali na Malý Rozsutec a niektorý sa vydali na Veľký Rozsutec. Malý Rozsutec je krásny. Výstup hore netrval viac ako 15 minút a tak veľmi rýchlo dokázali odvážlivci dobehnúť tých menej odvážnych na Veľkom Rozsutci. Počas výstupu na Veľký Rozsutec sa počasíčko trošku zahralo s nami. Po výstupe na kosodrevinu sa nám naskytol ,,krásny“ výhľad na mlieko pred nami. Vietor nám totiž nafúkal mraky a tak sme sa ocitli rovno v nebi. Z tejto časti to už bol kúsok. Približne 15-20 minút intenzívneho výstupu, škrabania a lozenia po skalách. V tomto čase sa nám už aj rozpršalo, no len tak mierne. Bol to super adrenalín pohybovať sa v takej výške s vetrom pod kapucňou a tak dosiahnuť po celom dni krchol nášho výletu. Tak ako nám vietor doprial ocitnúť sa na chvíľku v nebi, tak nám ponúkol aj krásny výhľad na štíty Fatry a na Vrátnu či Terchovú. Snaha sa vyplatila, ten výhľad a pocit bol výborný. Zatiaľ to vyzerá, že výstup bol bez komplikácií, no opak je pravdou. Išli sme hore ako tím a ako tím sme pracovali. Boli medzi nami rýchlejší aj pomalší, vytrvalejší aj slabší, odvážny aj bojazlivý, no napriek tomu sme to zvládli. Cestou bolo všetko, tak ako bol vietor aj bezvetrie, boli aj časy strachu, neistoty, nervového vypätia ale potom hlavne úsmev, smiech a spokojnosť. Bojovali sme spolu a to bolo cieľom našej túry. Zoceliť myseľ a športového ducha
Zostup z Rozsutca bol super. Približne 30 minút lozenie dole po skalách a pár rebríkoch nás zaviedlo opäť na lúku, z ktorej sme už len ľahkou lesnou cestou zišli do obce Vrátna, kde sme sa občerstvili v miestnej krčmičke. Po celom dni nás čakala už len rovinka po asfaltke z Vrátnej do Terchovej asi 4 km v prostredí prírodou formovaných skál . Bolo to krásne. Po príchode na chatu sme sa posilnili výborným gulášom a ako čerešnička na torte bol cheescake od Adky Bielikovej, mňaaam! Plánovali sme spolu tráviť večer, no väčšina z nás padla do postele ako hrušky. Pohyb vo vysokohorskom prostredí predsa robí svoje 😀
Bolo super a určite odporúčame!
Už teraz sa tešíme na ďalší tradičný výstup v roku 2016
Účastníci: Mišo, Evi, Dano, Aďka, Daria, Denisa, Peťo, Miro, Karin, Katka.
